Stále častejšie sa hovorí o termovízii a nočnom videní v poľovníctve. Na jednej strane sú to skvelé pomôcky – uľahčujú sledovanie zveri, zvyšujú bezpečnosť a pomáhajú presnejšie odhadnúť situáciu v tme. Na druhej strane sa začína objavovať pocit, že to už prestáva byť „poľovníctvo“ v klasickom zmysle a viac sa to blíži k videohrám. Problém nie je v technike samotnej, ale v tom, ako sa používa. Kto vie správne posúdiť etiku, bezpečnosť a dopad na zver, dokáže s týmito prístrojmi urobiť veľa dobra. Ale keď sa to začne brať len ako „ľahký lov v noci“, môže to pre zver aj pre samotnú reputáciu poľovníctva dopadnúť zle. Podľa mňa je to skvelý nástroj, ale mal by zostať v rukách zodpovedných ľudí, nie ako módna hračka pre každého, kto chce rýchlo „skontrolovať revír po tme“.

Má zmysel kupovať lacnejšiu poľovnícku pušku alebo či je lepšie radšej siahnuť po drahšej značke? Pravda je taká, že tie lacné zbrane nie sú nutne katastrofa, ale treba vedieť, do čoho ideš. Niektoré sú úplne spoľahlivé, iné dokážu pekne potrápiť – presnosť nie je vždy stopercentná, opakovanie či spúšť niekedy „nedrží krok“ s tým, na čo si zvyknutý. Najväčší problém je, že často sa poľovník rozhodne len podľa ceny a potom príde sklamanie, keď zbraň v revíri nefunguje tak, ako mala. Na druhej strane, nie každý potrebuje super high-end model – pre bežný lov v revíri môže lacnejšia a dobre vybraná puška úplne stačiť. Podľa mňa je kľúčové dobre si zbraň vyskúšať, overiť jej presnosť a spoľahlivosť a hlavne vedieť, že nie všetko drahé je automaticky lepšie a nie všetko lacné automaticky zlé.