Bažant obyčajný
Pôvodný výskyt Bažanta obyčajného (Phasianus colchicus) v Európe bol zaznamenaný len na neveľkom území okolo Čierneho mora. Z pohľadu veľkosti populácie môžeme však povedať, že jeho pôvod je v Predkaukazsku, v delte Volgy, v nižšie položených oblastiach Kaukazu a v južnejších častiach Ázie až po Tichý oceán.
Odtiaľ sa v staroveku umelo rozšíril do celej Európy, Severnej a Južnej Ameriky. Na tomto rozsiahlom území vytvára desiatky geografických rás, z ktorých sú pre nás významné najmä tieto:
- Bažant obyčajný obojkový (Phasianus colchicus torquatus)
- Bažant obyčajný kolchický (Phasianus colchicus colchicus)
- Bažant obyčajný mongolský (Phasianus colchicus mongolicus)
- Bažant obyčajný formózsky (Phasianus colchicus formosanus)
- Bažant pestrý (Phasianus versicolor)
- Bažant obyčajný tmavý (Phasianus colchicus colchicus - tenebrosus)
Tieto rasy bažanta sa vzájomne krížili a v súčasnosti je takmer nemožné nájsť niektorú čistú formu.
Bažant (kohút) dosahuje hmotnosť 1,1 - 1,8 kg a bažantica (sliepka) 0,7 - 1,3 kg. U bažanta pozorujeme výrazný pohlavný dimorfizmus (výrazné rozdiely medzi samcom a samicou vo veľkosti, sfarbení,...)
Kohút sa od sliepky odlišuje nielen hmotnosťou, ale aj výrazným, pestrofarebným sfarbením peria a tiež má dlhší chvost. Sfarbenie líc kohúta na červeno je výrazné hlavne v čase tokania. Bažant môže mať obojok (biely krúžok peria na krku), vpredu úplne alebo čiastočne prerušený, farba peria na hrudi a chrbte môže byť hrdzavohnedá, tmavozelená, alebo až čierna v závislosti od rasy. Kohút bažanta poľovného má na nohách dobre vyvinuté ostrohy (vzad orientované pazúrové výrastky), ktoré sa zväčšujú jeho vekom, to znamená, že u staršieho kohúta sú podstatne väčšie ako u mladého. Bažantica je nenápadná, jej perie je hnedé až popolavé, dobre splýva s prostredím. Sliepka má kratší chvost a zaokrúhlené krídla.
Životné prostredie bažanta tvoria lesíky, krovinové pásy, zarastené jarky, tŕstie, remízky a lesné okraje uprostred poľnohospodárskej pôdy. Obľubuje stanovištia s dostatkom vody (najmä lužné lesy). U nás je rozšírený najmä na Západoslovenskej a Východoslovenskej nížine, v južnej časti stredného Slovenska, ale aj inde, a to do nadmorskej výšky 300 až 400 m, miestami aj do 700 m.
Početnosť bažantej populácie v 70-80 rokoch 20. storočia sa pohybovala od 150 – 200.000 kusov. V súčasnosti sa počet bažantov hýbe od 30-60.000 kusov. Faktorov tohto prudkého poklesu je niekoľko. Stavy bažantov najviac znižuje poľnohospodárska technika (kosačky a obilné kombajny), enormný nárast používania pesticídov v poľnohospodárstve (znižujú odolnosť i plodnosť bažantov a ničia niektoré z ich dôležitých potravových zdrojov).
V prírode ich ohrozujú takmer všetky druhy mäsožravcov a dravcov, väčšie druhy sov, ale aj krkavcovité vtáky, ktoré plienia ich hniezda a lovia malé bažanty. V neposlednej miere je to aj premnoženie diviaka lesného, ktorý ohrozuje bažanta vo všetkých vývojových formách: od vajíčka až po dospelých jedincov.
Poľovačka na bažanty vo voľnej prírode patrí medzi najatraktívnejšie poľovačky. Najčastejšie lovíme bažanty nadhánkou alebo pruhovkou len na spoločných poľovačkách, a to za pomoci honcov a psov.
V dnešnej dobe sa však väčšina poľovačiek na bažanty organizuje v bažantniciach, kde sa stráca čaro „divého“ bažanta.
