Diviak lesný
Diviak lesný (Sus scrofa) obýva značnú časť Európy, Ázie a Severnej Afriky. V súčasnosti je na území Slovenska značne rozšírený, takmer na 90% územia.
Diviak obľubuje vlhkejšie listnaté alebo zmiešané lesy s priľahlou poľnohospodárskou pôdou. Najpočetnejší je v nižších a stredných polohách, ale stretneme sa s ním aj vyššie na horách.
Telo diviaka je zavalité, na nízkych nohách, s mohutným krkom a širokým hrudníkom. Dĺžka tela diviaka je približne od 140 do 180 cm. Výška v kohútiku môže dosahovať aj 100 cm. Hmotnosť kanca (samec) je medzi 80 – 250 kg, bachyne (diviačice) vážia menej, 60 – 150 kg. Kance sú vyššie v pleciach, zadok majú zrazený a v chrupe majú mohutné špičiaky – kly, ktoré celý život dorastajú a vzájomne sa obrusujú. Diviačice majú tieto špičiaky kratšie a nazývame ich háky. Diviak má slabšie vyvinutý zrak, spoliehajú sa predovšetkým na sluch a výborne vyvinutý čuch.
„Čierna zver“, ako sa diviakom hovorí v poľovníckej reči, sú typickými nočnými živočíchmi. Diviaky žijú v rodinných čriedach. Takáto črieda sa skladá z viacerých vodiacich diviačic, ktoré sú vzájomne spríbuznené, ich diviačat a lanštiakov, teda potomstva staršieho ako jeden rok. Celú čriedu, v ktorej môže byť aj 30 jedincov, vedie najstaršia bachyňa. Lanštiaky - kance opúšťajú čriedu po dosiahnutí veku 18 mesiacov a združujú sa do menších skupiniek. Takto žijú do ruje, keď sa definitívne rozchádzajú a potom kance žijú samotársky.
Diviaky sú typické všežravce, zožerú všetko čo nájdu - korienky, semená, plody, hľuzy, rôzne poľné plodiny, drobné živočíchy (napr. mláďatá pernatej a srnčej zveri), aj zdochliny. Škody môžu napáchať na poľných plodinách. Úžitok prinášajú lesu kyprením opadavky a účinným ničením drobných zemných cicavcov a škodlivého hmyzu. Okrem toho sú významnou lovnou zverou.
Diviaky v Európe posledné roky výrazne decimuje africký mor ošípaných. Na naše územie sa šíri najmä z Ukrajiny a Maďarska.
Poľovačka na diviaky má vždy svoje neopakovateľné čaro. Diviak vám málokedy vyjde na tom istom mieste a v tom istom čase, ako je to u iných druhov raticovej zveri. Nedodržiava žiadne presné zvyklosti. Individuálny lov na týchto čiernych rytierov našich lesov a hôr je vždy vzrušujúci a prináša množstvo zážitkov.
Spoločné poľovačky na diviaky bývajú zvyčajne vyvrcholením poľovníckej sezóny a sú vo väčšine prípadov skutočným zážitkom. Niet nič krajšieho, ako keď stojíte na "štande", na ktorom je dostatočný prehľad a v zasneženom teréne na náprotivnom svahu môžete sledovať prichádzajúcu čriedu diviakov. V nasledujúcich sekundách už je len na vás ako úspešne zavŕšite snaženie všetkých honcov, psov a ostatných kolegov – poľovníkov...
