Zajac poľný

Zajac sa na Slovensku vyskytuje na viac ako 70% územia. Jeho prirodzeným biotopom sú otvorené krajiny, predovšetkým polia, lúky, okraje lesov, kde je málo zrážok. Zajac poľný vďaka svojmu hnedému sfarbeniu je veľmi dobre maskovaný.

Zajac je samotárske a nočné zviera. Na pašu vychádza večer a ráno si líha do ležiska v tvare podlhovastej jamky, ktorú si sám vyhrabáva. Pred zaľahnutím často urobí niekoľko kľučiek a odskokov, aby zmiatol prípadného predátora, idúceho po jeho stope. Keď vníma nebezpečenstvo, zajac vydrží v ležisku veľmi dlho a spolieha sa na to, že ho predátor nespozoruje. Až keď sa nepriateľ priblíži natoľko, že prekročí tzv. útekovú vzdialenosť, zajac vyrazí z ležiska a uniká plnou rýchlosťou. Pre svoju záchranu využíva okrem rýchleho behu prudké kľučkovanie a náhle zmeny smeru.

Zajac úsporne hospodári s energiou a preto je verný svojmu stanovišťu. Často krát aj na úkor rozmanitosti stravy. Orientuje sa najmä pomocou sluchu a čuchu. Má pomerne slabý zrak, ale dobre vníma predmety v pohybe.
Zajac má veľmi vysokú reprodukčnú schopnosť. Zajačica má v našich podmienkach 3 – 4 vrhy do roka. V prvom a poslednom vrhu sa rodí len 1-2 mláďatá, v ostatných vrhoch má zajačica 3-5 mláďat. Párenie zajacov sa nazýva honcovanie. Obdobie párenia zajacov trvá od konca zimy až do konca leta. Zajačica má dvojrohú maternicu, čo umožňuje súbežne vývoj zárodkov rôzneho veku a veľkosti (superfetácia).

Napriek tejto vysokej reprodukčnej schopnosti prírastky zajacov postupne klesajú. Na príčine je najmä zvyšovanie stupňa chemizácie a mechanizácie poľnohospodárstva, ako aj veľkoplošné lány s rovnakou krytinou.
Poľovačka na zajace patrí k mojim obľúbeným. V dobre zazverených revíroch a s dobrou organizáciu poľovačky je to zážitok plný dynamiky, postrehu, pohybu, interakcií s kolegami – poľovníkmi a takisto aj s poľovníckymi psami, ktoré sú nenahraditeľnou súčasťou každej takejto poľovačky.